Podoby charity

Vianoce. V Monarchii spojené s Vianočnými trhmi, sebaspytovaním, pomocou blížnym. Počas predvlaňajšieho (či pred-predvlaňajšieho?) Adventu som s najbližším príbuzenstvom navštívil moje obľúbené Vianočné trhy v Bratislave. My extrovertní klaustrofilici máme sklon sa na podobných, preľudnených a otvorených miestach sústavne obzerať, či odniekiaľ nehrozí nebezpečenstvo. Vreckár, bujarý návštevník s mastnými rukami a teplým nápojom pripravený obliať ním hocikoho, kto sa nachádza na jeho nie presne stanovenej a už vôbec nie koordinovanej dráhe pohybu, vystresovaný potomok psovitých šeliem sprevádzajúci v kakofónii vôní a zvukov svojho vodcu svorky…

“Prósím”. Smutný úsmev, pohľad kokeršpaniela. V ľavici zdvihnuté Nota Bene, pravica nesmelo vytrčená mojim smerom, dlaň ako polovica šupky prerasteného vlašského orecha zachytávajúca podvečernú rosu, inovať či námrazu. 

“Prósím”.

Analytik a insightista vo mne sa hneď zameral na túto hrozbu. (1) Žiaden odznak predajcu, (2) iba jeden výtlačok Nota Bene. 

“Kde si ho ukradol?” spýtam sa drzo, ako to už len my, up-market, slušní, bohabojní ľudia vieme pri styku s tými basement-market, špinavými, slovom menej šťastnými, či menej schopnými, či darmožráčmi.

“Kúpil som ho”. Smutný úsmev, pohľad kokeršpaniela. Ľavica silnejšie zovrela svoj poklad, svoju investíciu, pravica sa mierne stiahla. Možno aby ho ochránila v prípade očakávaného útoku slušného človeka.

Bolo to odzbrojujúce. Dal som mu pol-euro či euro bez toho, aby som mu vymýval mozog podmienkou, že ich má minúť na nejaké jedlo. Je to jednoduchšie. Je to jeho vec. Psy štekajú, karavány prechádzajú. Možno si kúpil ďalšie Nota Bene, aby vyzeral dôveryhodnejšie. Možno si dal teplý, ulepený nápoj so zbytkami alkoholických výparov. Alebo si naozaj kúpil niečo na jedlo a rozdelil sa so svojim psom. Pokiaľ nejakého má. 

Bolo to odzbrojujúce a zároveň nasierateľné. Bolo to citové vydieranie podobné hodinám deťom, UNICEF-om, dvom percentám z daní Ten žobrák zainvestoval v malom, lebo očakával malú návratnosť. Na varené víno, či na kus žvanca. Veľké charity investujú vo veľkom, lebo očakávajú veľkú návratnosť. Hlavne niektorí v ich predstavenstvách, správnych radách, dozorných radách, či v iných rad(ov)á(nka)ch. 

Neverím ani jedným, ani druhým. Žobrákovi som napriek tomu niečo dal. Napriek tomu dám občas aj tým druhým. Raz ročne som posielal príspevok na UNICEF. Cez americkú alebo britskú pobočku tejto organizácie. A nádejal som sa, že aspoň malá časť z neho pomôže niektorému chorému, opustenému, či inak životom bitému dieťaťu, pre ktoré by vlastne mala byť určená celá čiastka. Neverím tým darmožráčom. 

Deti nemôžu za to, že sú na tomto svete a preto by sme mali my, dospelí, robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli. Bez ohľadu na to či sú naše vlastné, deti našich známych, či úplne anonymní drobci z iných končín sveta. Afriky, Európy, Ameriky, Ázie. O to viac ma mrzí, že nemôžem dôverovať takým inštitúciám ako UNICEF či hocijaká iná, podobná charita. Hlavne nenažranosti niektorých ich predstaviteľov.

Príspevky už neposielam. Našiel som spôsob, ako podporiť dobro veci a pomôcť ľuďom, ktorí v živote nemali také šťastie ako ja. Objavil som podobu charity, ktorej dôverujem. 

Znovu som objavil distribuované výpočty a ich posun od hľadania mimozemskej civilizácie k iným vedeckým odvetviam. Objavil som, že môžem z pohodlia svojho domova pomáhať vedcom, ktorí skúmajú, ako pomôcť ľudstvu hľadaním liekov či liečebných postupov pre choroby Tretieho sveta ako sú malárialeišmanióza (leishmaniasis), schistosomóza (schistosoma). Pomoc môžem poskytnúť vedeckým tímom skúmajúcim ochorenia trápiace ľudstvo bez ohľadu na zemepisnú šírku a dĺžku ako sú rakovina, najbežnejšia forma detskej rakoviny neuroblastóm (neuroblastoma), či AIDS. Vedcom, ktorí sa snažia objaviť materiály, ktoré budú lacnejšie a účinnejšie vyrábať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, vedcom, ktorí venujú svoje úsilie hľadaním postupov na výrobu cenovo a energeticky nenáročných filtrov, ktoré prinesú nezávadnú vodu aj do oblastí, v ktorých je v súčastnosti voda väčšou vzácnosťou než zlato. Vedeckým tímom, ktoré sa aj napriek odporu rôznych zelených iniciatív snažia vypestovať odrody obilnín, ktoré budú dozrievať a prinášať vysokú a kvalitnú úrodu pomaly aj v púšti.

Ja platím za elektrickú energiu, ktorú moje počítače spotrebujú pri výpočtoch, ktoré týmto vedcom pomôžu urýchliť ich výskumy rádovo o desaťročia. Oni na oplátku sprístupňujú všetky výsledky takýchto výskumov celému ľudstvu. Zadarmo. 

Hocijaká farmaceutická spoločnosť, občianska iniciatíva, vysoká škola, akadémia vied, hocikto na svete, môže LEGÁLNE použiť a využiť dáta a výsledky takýchto výskumov a pokračovať vyvíjať liek. Liečebný postup. Novú odrodu obilnín. Lacné vodné filtre. Efektívny zdroj slnečnej energie.

Každý si sám zvolí, akou sumou bude prispievať. Či už 5 eur, či 20 mesačne znamená veľký príspevok ľudstvu, ktorý nezožerú správne rady charít. Všetci sme dôležití, každé trocha pomôže. Každé trocha nás priblíži k niečomu, čo môže urobiť ľudí šťastnejšími, čo môže zlepšiť kvalitu ich životov. Ak aj nie našich, tak určite pokolení, ktoré prichádzajú alebo sú už tu. A tie sú oveľa dôležitejšie než my.

Poznám “cruncherov”, ktorí do takejto formy charity investujú niekoľko stovák eur či dolárov mesačne. Bez nároku na nejakú finančnú odmenu. Stačí menšie či väčšie uznanie a ocenenie v komunite, ktorá sa už roky formuje. Komunita a sociálna sieť, ktorá existovala oveľa skôr ako Ksichtokniha (Facebook), Twitter, Pinterest, Google +. Komunita a sociálna sieť, ktorá bude existovať aj keď humbug okolo týchto takzvaných sociálnych sietí utíchne. 

Znovuobjavil som BOINC. Objavil som IBM aké som nepoznal - filantropické a altruistické. Objavil som World Commnity Grid.

#WCGrid, #IBM #World Community Grid (c) World Community Grid and IBM

(Pokračovanie čoskoro)

© Branislav Kobar 2012+